Vladimír Bajan
Vážený pán šéfredaktor,
prečítal som si dnešné vydanie denníka SME a píšem Vám, čo si o tom myslím.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja, bývalý starosta Petržalky, bývalý poslanec Národnej rady SR. Milovník folklóru, futbalu a športu všeobecne. Človek, ktorý žije tu a teraz. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
prečítal som si dnešné vydanie denníka SME a píšem Vám, čo si o tom myslím.
Rozhodol som sa, že v novembrových voľbách budem obhajovať post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako nezávislý kandidát. Ja, župan Vladimír Bajan, ktorý nielen opäť kandiduje, ale aj bloguje. Idem s kožou na trh dvakrát. Kandidatúrou a aj týmtito riadkami. Lebo blog je vlastne koža na internetovom trhu.
Chcem menej poslancov a zároveň chcem, aby boli bližšie k svojim voličom. Zdanlivo je to neriešiteľné a predsa je to jednoduché. A dokonca to nie je nič nové. Bolo to jedno z pôvodných východísk reformy verejnej správy.
... má tykadlá a je celý zelený! Už len takéto titulky mi chýbajú v Novom čase po tom, čo nehorázne klamal o sponzorovaní súťaže Miss Universe zo strany Bratislavského samosprávneho kraja. Ide totiž o tvrdenia na rovnakej úrovni pravdivosti.
„... okrem Bratislavského kraja". Už sme si privykli na tieto tri zaklínacie slová, ktorými končí oznamovacia veta, v ktorej sa hovorí o možnostiach regiónov, miest a obcí pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ. Až sa nechce veriť, že Bratislavský samosprávny kraj s hlavným mestom a tromi okresmi - seneckým, malackým a pezinským - sú ešte súčasťou Slovenska, aspoň geograficky.
Nedávno sa ruský premiér Putin vyjadril, že kríza je ďaleko od svojho konca a ešte ani nedosiahla svoj vrchol. Americký držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2001 Joseph Stirlitz na adresu svojej krajiny skonštatoval, že sa nachádza v najhoršej kríze posledného storočia a kým nedosiahne dno, nemôže sa šplhať nahor. Obaja sa zmieňujú o dosiahnutí toho istého, len pre jedného je vrchol dnom a pre druhého dno vrcholom.
Počuli ste už o ocenení Srdce bez hraníc ? O tom, že ho v piatok minulý týždeň prevzali také osobnosti ako prof. Michal Novák či kňaz Anton Srholec ? Asi mi poviete nie. A to ma mrzí. To, že médiá selektujú politikov, ich názory, na to si pomaly i keď s nevôľou musím zvykať. Ako však pochopiť to, že médiá selektujú i to, ktoré osobnosti z oblasti zdravotníctva, sociálnej oblasti, humanity a krásnych ľudských počinov sú hodné povšimnutia a „láskavej pozornosti" z ich strany?
Poslanec Národnej rady SR Peter Miššík chce zákonom zakázať predsedom samosprávnych krajov a starostom byť zároveň poslancami Národnej rady. Samozrejme, že témy sa zmocnili aj novinári, bárs a dobre! - pre problém ako taký, skôr však pohľadom burcujúcim čitateľove emócie.
Od politika sa asi neočakáva, že si „zabloguje“ len tak, bez vážneho úmyslu obhajovať to, čo spravil, čo povedal, ako rozhodol a prečo. K počítaču si sadá väčšinou vtedy, keď chce reagovať na témy výsostne vážne, kritické, keď cíti potrebu verejne sa vyviniť z podozrení alebo reagovať na slová iného politika, ktoré ho zasiahli falošným tónom.
Žasnem. Petržalka sa začala stavať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Veľké ambície, skutočnosť iná. Odvtedy sa mnohé zmenilo a mení. Teraz chceme v Petržalke postaviť viacúčelovú halu. Šport, kongresy, výstavy. Vedľa aquapark. Ak sa podarí, aj nové futbalové ihrisko. V Petržalke a ani nikde v Bratislave sa nič podobné viac ako 20 rokov nepostavilo. 19.11.2008 som si v denníku SME prečítal príspevok prezidentky Transparency International Emílie Sičákovej–Beblavej. Vraj sme si dali „Prvý majstrovský gól (do vlastnej brány)“. Akože netrasparentnosť. Všetko vraj malo ísť podľa zákona o verejnom obstarávaní. Áno? A ako?